Blúdila v myšlienkach a nevedela s tým prestať. Neustále sa kontrolovala, až jej to prerástlo cez hlavu. Do minulosti sa vracala niekoľkokrát do dňa a to ju neuveriteľne unavovalo. Nemala chuť na nič a nič jej už neprinášalo radosť. Prisudzovala vinu sebe samej a nenávidela sa za to. Nič pre ňu nemalo zmysel. Stála na okraji útesu s jednou jedinou otázkou. Aké je moje poslanie?
Vlastná myseľ ju ovládla natoľko, že zabudla kým v skutočnosti je. Sny ostatných pokladala za vlastné. Zabudla na tie svoje. V určitej chvíli ju to prestalo baviť. Nechcela takto pokračovať ďalej. Vtedy spoznala silu písania. Áno, rozprávala sa sama so sebou prostredníctvom obyčajného média vo forme papiera. Až po tejto skúsenosti sa vrátila jej stará túžba. Spoznala kým je.
Pretože tváriť sa ako niekto iný, niekto, koho sama nepozná nemá zmysel.
oh krása Nora
OdpovedaťOdstrániť