Praha z pohľadu myši

Poznáte to, keď Vám nevyjde všetko podľa plánu? Aj keď sa mi to deje pomerne často, ešte stále som si na to nezvykla. Vďaka mojej najlepšej kamarátke som mala možnosť navštíviť jedno z najkrajších miest, a to Prahu, na viac ako deň. Moje plány boli obrovské. Od samého začiatku som všetko dokumentovala a chcela som vás týmto menším výletom aspoň trošku previesť formou videa. Čo sa ale stalo?

Pôjdem pekne po poriadku...

Pred samotnou cestou sme s kamarátkou dostali chybné informácie o celom výlete. (Nešli sme len my dve, ale aj další ľudia, ktorých som nesmierne rada spoznala) Pôvodne sme tam mali ísť na tri dni. Obe sme si zbalili obrovské kufre s niekoľkými outfitmi na každý deň, ktoré boli väčšie než my samé. Cestovali sme vo Štvrtok o 21:30 vlakom Regiojet v spacom vozni s plánovaným príchodom o 6:00 ráno. Až vo vlaku sme však zistili, že tam ideme na necelé 2 dni kedy odchod bol naplánovaný na sobotu 21:20 s príchodom 6:00 v nedeľu ráno. Mali sme prísť v nedeľu okolo 24:00.

Ani si nechcite predstaviť moju reakciu po takomto zistení. Spontánne výlety sú síce super, ale toto bolo na mňa až príliš. 

Do Prahy sme dorazili presne načas (aspoň niečo vyšlo podľa plánu).

A teraz si predstavte, že hotelový check-in bol o 14:00. Chýbalo málo a vybuchla by som. Tak sme si kúpili dvojdňové lístky na metro ešte na Hlavnom nádraží a vyrazili do ulíc rannej Prahy s obrovskými a ťažkými kuframi. 

Starbucks bol naša nádej na doplnenie energie.

Našťastie sme zistili, že si našu batožinu môžeme nechať na hoteli (ktorý bol na opačnom konci mesta...) kde sme sa vybrali metrom. Po uložení všetkých vecí nastal čas na veľtrh kozmetických značiek INTERBEAUTY 2019. Toto bol pre mňa najväčší zážitok z celej Prahy (nižšie sa dočítate prečo). Nenašla sa tu len kozmetika, ale aj módne prehliadky, kde jednotlivé kúsky prezentovali víťazky súťaže krásy Miss Czech Republic. Týmto sa mi splnil ďalší sen, ktorý si môžem spokojne odškrtnúť z môjho wishlistu.

Avšak po radosti býva plač!

Po odchode z arény sme sa vybrali na obed. Bohužiaľ niekto sa nechcel prispôsobiť väčšine a my sme sa metrom vybrali na opačný koniec mesta, kvôli hlúpej Ikei. Pritom sme mohli mať výborné a kvalitné jedlo z normálnej reštaurácie o 1-2 eurá drahšie. Dokonca som našla v obchodnom centre Metropole maličkú predajňu obrovských donutov. No my sme museli ísť cez štvorprúdovú cestu bez priechodu pre chodcov do Ikei...

Potom nastalo peklo!

Po cestovaní metrom na náš hotel mi prišlo ohromne zle. Nevedela som sa ani len pohnúť a v podstate si ani nepamätám cestu na náš hotel. 

Od 16:00 som totižto hnačkovala a vracala každú hodinu až do 1:30 ráno ďalšieho dňa. Absolútne som nič nezvládala a celý ten čas bola na izbe. Boli to tie najhoršie hodiny v mojom živote a už nikdy by som nechcela zažiť niečo podobné. Návaly tepla, neskutočnej zimy a znova tepla... Katastrofa!

Na ďalší deň som sa zobudila slabá a vyčerpaná. Nevedela som ani kde sa nachádzam. Náš check-out bol o 11:00. 

Pamätám si len cestu metrom na Hlavní nádraží, kde sme dorazili okolo 13:00, sucháre, Coca-Colu, plač a nekontrolovateľné bolesti brucha.

Musím sa však poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli pretože bez nich by som skončila niekde v nemocnici, čo som určite nechcela. 

Po telefonátoch s rodinou sme sa zhodli, že bude najlepšie ak odídem domov o niečo skôr, aj keď má nikto z nich nechcel pustiť domov samú.

Nasadla som na najbližší spoj Leoexpress na 8 hodinovú cestu domov.

Teraz mi je našťastie oveľa lepšie. Dokážem zjesť aj pečivo a nie len odporné sucháre, ktoré mi už lezú krkom.

A prečo Praha z pohľadu myši? Myslím, že už aj samy viete prečo...