365 dní.
Už je to cca 365 dní, čo sme sa ocitli vo veľmi nepríjemnej situácii v podobe domáceho "väzenia", ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou neplánuje skončiť. Dnešným dňom je to zároveň aj rok od prvého prípadu nakazania sa týmto nepriateľom na Slovensku. Nikdy by som nebola povedala, že to bude mať až taký veľký spád. Ak by mi niekto pred rokom povedal, že sa rúška a pobyt doma stanú našou každodennou realitou, najprv by som sa s najväčšou pravdepodobnosťou zľakla a následne túto osobu s chuťou vysmiala.
Žijeme vo svojich vlastných bublinách, na ktoré sme si zvykli až tak, že pre niektorých bude problém vrátiť sa späť do normálneho života. Teda, ak nejaký vôbec nastane. (Pamätáte sa ešte na normálny život?)
Samozrejme, rovnako ako vám aj mne to všetko chýba. Dlhé prechádzky mestom, spoločné chvíle s priateľmi, obyčajné vysedávanie v kaviarni či parku a jednoducho všetky tie činnosti, na ktoré sme všetci boli doteraz zvyknutí. Sme ako priviazaní psi k stĺpu, aby som čírou náhodou neutiekli do ulíc bez určitého povolenia. Niektorí sú však natoľko nezodpovední odvážni, že sa rozhodnú pre druhú možnosť. Niekedy sa týmto ľuďom nečudujem. Najmä tým, ktorí sú zatvorení v malom byte medzi štyrmi stenami.
Táto situácia je ťažká pre každého. Ale ak sa chceme z toho čo najrýchlejšie dostať, musíme sa správať zodpovedne. Áno, aj mne to už lezie krkom a najradšej by som si zbalila kufre a odišla na niekoľko mesiacov na Bali, avšak čo sa tým vyrieši?
Niekedy je najlepšie na všetko a všetkých nadávať. Ale verte mi, každý deň počúvať od mojich rodinných príslušníkov, ktorí sa týmto ľuďom na lôžkach pozerajú priamo do očí, aká je táto sitácia vážna je veľmi vyčerpávajúce a bolestivé. Médiá neukazujú všetko. Ani to, že v niektorých slovenských nemocniciach ležia čoraz mladšie ročníky. Ale týmto vás určite nechcem zaťažovať.
Týmto nechcem, aby tento článok vyšiel akokoľvek negatívne. Hoci to je ťažké, je potrebné myslieť pozitívne. Ani si neviete predstaviť, čo všetko dokážu naše myšlienky. Či už pozitívne alebo aj tie negatívne. Preto sa radšej zamerajme na naše pozitívne myšlienky. Verte či nie, v týchto časoch nám to všetkým pomôže. Každý deň sa preto snažme prežívať tak, akoby sa nič nedialo, aj keď to bude v domácom prostredí. Mnoho z nás si našlo nové hobby, založilo si vlastný biznis, začalo odznova...
Všetko môže byť omnoho lepšie, ak sa k tomu lepšie postavíme aj my!
Souhlasím s tím, že je to všechno zejména o nás, o naší zodpovědnosti, ale také o našem nastavení mysli. Přátelé, společné akce, přednášky ve škole, kavárny, restaurace, kina, divadla – to všechno mi samozřejmě také moc chybí, ale snažím se na celou situaci nahlížet pozitivně a čerpat z benefitů, které nám doba nabízí. Denně se chodím projít, mám čas na cvičení, mohu se více věnovat blogu, čtení, józe a podobně. :) Tak snad se celá situace brzy zlepší a svět se vrátí do normálu! <3
OdpovedaťOdstrániťTereza z blogu Tereza's journal
Covid je nuda
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím s tebou.♥️
OdpovedaťOdstrániťMáš pravdu, že vždy záleží na úhlu pohledu - vždy může být hůř, ale i lépe. Na druhou stranu už to trvá hodně dlouho a doufejme, že brzy se vše vrátí do normálu. :)
OdpovedaťOdstrániťMůžu jen souhlasit...už jsem si párkrát říkala, kdyby lidé byli zodpovědnější po celý ten rok, bylo by to asi lepší. ALe nemám ráda "kdyby".
OdpovedaťOdstrániťJak kdysi řekl John Lennon...všechno má svůj šťastný konec, a pokud vám to nepříjde šťastné, pak to asi ještě není konec... (volně interpretováno, nepamatuju si přesné znění)...Každopádně si myslím, že přesně tak to je. A čekají nás lepší zítřky, dnešek nás opět učí trpělivosti. Navíc pořád máme spoustu možností!
Mne osobne opatrenia, rúška, zatvorené obchody či zákaz vychádzania vôbec nevadia. Je to úplné nič oproti tomu ležať v nemocnici pripojení na ventilátor alebo sa trápiť doma v horúčkach. S radosťou budem nosiť respirátor aj 24/7 ak to znamená, že sa moja šanca nakazenia zníži aspoň o percento. A mrzí ma, že sú ľudia čím ďalej, tým viac nezodpovední, pretože to je presne opak toho, čo potrebujeme. Ak by sme sa VŠETCI viac snažili, nechodili von vtedy, keď netreba, pár týždňov sa nestretávali s rodinou a priateľmi, a zodpovedne nosili ochranné pomôcky, tak situácia by nebolo taká, aká je. Vírus sa šíri len preto, že ho šíria ľudia 🤷🏼♀️ Sťažovanie sa na momentálnu situáciu absolútne nepomôže, a nerešpektovanie pravidiel je to najhoršie, čo môže človek urobiť — možno vyzerá "odvážne", ale takto len ohrozuje seba, svojich blízkych, a každý, kto sa nakazí tým, že sa nevie mesiac-dva nestretávať s kamošmi a nenosí rúško alebo respirátor v davoch pomáha tomu, aby sme s týmto bojovali minimálne do konca roka 🤦🏼♀️
OdpovedaťOdstrániťSIMPLYBERENICA — INSTAGRAM — NOVÝ ČLÁNOK: Sdílené knihovny a jejich místo v minimalismu